Príspevok zo sociálnej siete k téme využitia prírodných zdrojov v regióne Kremnicko a reakcia Fóra Kremnicko naň

Na sociálnych sieťach sa z času na čas objaví článok, ktorý sa vyjadruje k využitiu prírodných zdrojov v Kremnici. Zaujal nás tento pod názvom „Mačacie zlato v Kremnici“:
 

„GOLDEN FAKELAND IN KREMNICA“

Kremnicu za svoje mesto nepovažujú len Kremničania, ale aj všetci absolventi Strednej umelecko - priemyslovej školy v Kremnici. Hoci už dávno ukončili štúdium na tejto škole, stále sa do Kremnice vracajú. K týmto absolventom patrím aj ja. Dovoľujem si preto napísať niekoľko postrehov ku kauze ťažby zlata, ktorá stresuje už dlhý čas mesto, ktoré je aj mojim mestom.
 

V Kremnici a okolí sa už niekoľko rokov firma Ortac snaží ovplyvniť verejnú mienku a získať súhlas občanov na ťažbu zlata. Pred časom prezentovali na verejnosti projekt Šturecland.



Projekt na prekrytie nezodpovedaných otázok občanov.
Firma doteraz verejne neprezentovala kompletnú projektovú dokumentáciu povrchovej bane. Občania nemajú žiadne informácie o umiestnení, veľkosti, konštrukcii a zabezpečení odkaliska, kde bude odvalená hlušina, ako a akou trasou sa bude hornina dopravovať do výrobného závodu a kde bude závod umiestnený.
Pri otázke kyanidového lúhovania firma iba odkazuje že použije najmodernejšie technológie. Nič viac. Ale zato vedia kde bude umiestnený navyšší bungee jumping. Takto vyzerá projekt za 750 miliónov euro? Akoby pre občanov desať rokov ťažby nemalo ani existovať, a rovno sa prehupnú do nádhernej destinácie – turistického raja na zemi.

Turistika v jame.

V turistickom ruchu je najťažšie vybudovať si meno. Po desiatich rokoch ťažby zlata kilometer od centra mesta bude mať Kremnica meno zaprášeného, rozpadajúceho sa a vyľudneného mesta.
Bude v omnoho horšej pozícii pre budovanie svojho imidžu v oblasti turistického ruchu ako je teraz. Ak ste niekedy boli vo vyťaženom lome , uznáte že je to depresívne prostredie. Človek
nevyhľadáva takéto miesta pre oddych. Možno preto že to nie je napr. krasový útvar - dielo prírody, ktoré vznikalo milóny rokov, ale hrubý zásah človeka do prostredia.

Ťažiari sa rozhodli jamu zazelenať.
Na prvý pohľad to vyzerá veľmi dobre - ale v počítači sa stromy a tráva sadia ľahko. Realita zazelenania a údržby takejto obrovskej jamy je omnoho zložitejšia. Na zazelenanie takejto plochy s takýmito sklonmi stien bude treba desiatky milónov euro. Nestačí len nasypať zeminu, alebo substrát a niečo tam nasadiť. Ak vychádzame z vizualizácií na ktorých sú zazelenané aj zvyslé plochy, zistíme, že projekt počíta so sadením rastlín na vzniknuté kamenné steny so sklonom nad 45 stupňov. V takomto prípade sa musia rastliny sadiť do špeciálnych košov kotvených do skalného podložia.

V podstate ide o vertikálne záhrady. Napr. pre stromy by bolo potrebné naviesť minimálne 40 (optimálne 50 – 60) cm hrúbku substrátu, zabezpečiť ho voči zosunutiu (nielen praktický, ale aj bezpečnostný dôvod, ak to nechce byť hromadný cintorín návštevníkov). Slovensko je v iných klimatických podmienkach ako lom niekde na juhu Európy, kde rastú rastliny za iných podmienok, majú rýchlejší rast a nezažívajú mrazy. Existuje tu aj reálne nebezpečenstvo lavín. Sneh ktorý sa pri takomto sklone odtrhne, zoberie so sebou dolu všetko, aj rastliny. Takisto netreba zabudnúť že celoročná údržba rastlinstva v jame, bude stat nemalé prostriedky (zavlažovanie, hnojenie, rez, ktontrola stavu
konštrukcií a pod.)

Harakiri land.

To sú pospájané “atrakcie “ bez ladu a skladu – čo internet „dal“. Prihrejeme si polievočku na cudzích projektoch v ktorých nikto z Ortacu nikdy nefiguroval (projekt Eden, projekt Dalhalla)
V Anglicku sa asi moc nelyžuje., preto ťažiari nevedia že k lyžovačke patrí okrem dobrého snehu aj krásny výhľad na krajinu. Apropó načo by sa chodili lyžiari spúšťat do jamy, keď hneď vedľa majú dve lyžiarske strediská? Harakiri land sa len tvári ako projekt na rozvoj turistiky v regióne.

Pár vizualizácií, žiadne prepočty návštevností, žiadne seriózne ekonomické analýzy. “Občania, ak mate nejaký nápad čo chcete v jame napíšte nám a my to postavíme” Je to len mačacie zlato. Dymová clona na zaslepenie očí .

Čerešnička na torte.

Vynára sa zásadná otázka. Môže Šturecand dostať stavebné povolenie? Môže sa stavať v banskom diele? Podľa banského zákona v mieste lomu nemôžu byť umiestnené žiadne trvalé
stavby, kvôli nebilančným zásobám zlata. (v súčasnosti nevyužiteľné, ale využiteľné v budúcnosti) Ako to teda vlastne bude so stavebným povolením pre tento turistický magnet?

Vždy sa dívajte na referencie.

Ťažiari sa mohutnosťou sľubovanej investície v Kremnici (750 mil. Eur) tvária ako nadnárodné koncerny Samsung (320 mil. Eur), Continental (250 mil. Eur), alebo KIA (900 mil. Eur) ale pritom majú pár zamestnancov a ich materská firma je registrovaná v daňovom raji na Britských panenských ostrovoch. Má vo svojom portóliu firma zrealizovaný projekt podobného typu? Podniká v turistickom ruchu? Revitalizovala a pokryla vegetáciou povrchovú baňu? Aspoň niekde na svete samostatne prevádzkuje povrchovú baňu? Ak nie, nevidím dôvod vydať osud mesta do rúk firme bez adekvátnych referencií.

Pri bližšom pohľade na členenie nákladov súvisiacich s ťažbou zlata zistíme zaujímavý fakt:
Ak spočítame iba priame náklady na vyťaženie zlata a vybudovanie bane, dostaneme 571 EUR za uncu. Odhadované množstvo uncí zlata (je v tom započítané aj striebro ako ekvivalent zlata) je 1,32mil. (info z 1Q 2013 reportu spol. Ortac). 1,32mil. uncí x 571 EUR = 753,7 mil. EUR. To je suma, ktorú Ortac uvádza ako investíciu. To sú len náklady na získanie zlata zo zeme, v ktorých nie sú započítané náklady na vybudovanie turistického komplexu.

Z akých zdrojov, v akom objeme a v akom časovom horizonte chcú investovať do projektu Šturecland? Budú tento turistický „skvost“ prevádzkovať, aj keď bude dlhodobo vykazovať stratu? Prevádzku Štureclandu ťažiari taktne nespomínajú.Ortac vo svojej poslednej výročnej správe uvádza evidovanú kumulovanú stratu predchádzajúcich účtovných období vo výške 15,35 mil. GBP, pričom v súčasnosti disponuje hotovosťou v objeme menej ako 5mil. GBP. Ortac v posledních minimálne piatich rokoch – vzhľadom k stratovému hospodáreniu - neplatil žiadne dane. Tento fakt je hodné (treba) zobrať do úvahy v procese akceptácie sľubov, ktoré nám takáto spoločnosť predkladá.

Zodpovední a rozhľadení predstavitelia mesta by do takto vysokorizikového projektu s firmou bez skúseností, referencií a primeraného kapitálu nikdy nemali ísť. Žiadna zmluva neudrží firmu z daňového raja „na uzde“

Vízia Kremnice.

Kremnica nepotrebuje Ortac a jeho amatérsky projekt. Nepotrebuje budovať “prírodné krásy v jame” pretože ich má tu a teraz - všade naokolo. Na rozvoj cestovného ruchu nemusí ohroziť
majetok svojich občanov, kultúrno-historické pamiatky obrovskej hodnoty a zaťažiť svoje územie časovanou ekologickou bombou v podobe odkaliska.

Kremnica potrebuje víziu. Má v sebe obrovský potenciál stať sa zaujímavou turistickou destináciou (spojenie zdravej a prekrásnej prírody s malebným historickým mestom, termálnym prameňom, banskou históriu, unikátnou Mincovňou, Múzeom mincí a medailí v správe Národnej banky Slovenska) jej na to dáva úžasné predpoklady. Potrebuje však dať dokopy team tvorivých ľudí, (architektov, dizajnérov, umelcov, kultúrnych managerov,) a skutočných odborníkov na cestovný ruch, ktorí v súlade s rešpektovaním historických a prírodných aspektov vytvoria originálne ale aj pre prostredie citlivé projekty. Ktoré budú
dlhodobo prospešné pre mesto a jeho obyvateľov.

Mgr. Art Juraj Poliak
výtvarník

 Príspevok zverejnený na Facebookovej stránke OZ Kremnica nad zlato

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=550461881692928&set=pb.218099298262523.-2207520000.1383832666.&type=3&theater

Tím Fóra Kremnicko reaguje na článok nasledovne:

Náš príspevok do dialógu: „Na čo čakáme?“

Je tu niekoľko dobrých myšlienok, a my chceme byť jedna z tých strán, ktoré ich pomôžu rozvinúť.

Hneď od začiatku chceme byť otvorení. Sme presvedčení, že zlato a striebro by sa malo použiť na vytvorenie niečoho užitočného, a nemalo by byť ponechané ležať bez úžitku. Ale ak by toto “niečo užitočné” nemalo znamenať, že Kremnica bude na tom lepšie počas a potom, v tom prípade súhlasíme, že zlato a striebro by malo zostať tam, kde je.
Aby sme však mohli dospieť k takémuto rozhodnutiu, nemali by sme dôkladne rozvinúť a zvážiť každú myšlienku, potom čo všetky strany dajú na stôl relevantné informácie?

Aj keď veľa z toho, čo píšete, je adresované Ortacu a iným, ponúkame ďalšie otázky, ktoré stavajú na vašich, a ktoré sú dobrým začiatkom.

Verejná mienka

Je to iba Ortac, kto sa snaží ovplyvniť verejnú mienku? A čo pani primátorka cez Kremnické noviny? A čo OZ Kremnica nad zlato cez svoje internetové príspevky a letáky? Kto je v skutočnosti aktívnejší v snahách ovplyvniť verejnú mienku? A my všetci, ktorí tu píšeme – nesnažíme sa aj my ovplyvniť verejnú mienku?

Návrh na investíciu

Súhlasíme, že Ortac dosiaľ neprezentoval úplnú projektovú dokumentáciu. Ale nepovedal jasne, že tak neurobí skôr, než dôjde k nejakej dohode v tom, aké by bolo najlepšie využitie zlata a striebra? Prišiel už niekto s nejakým iným nápadom? A ak áno, chceme, aby ho rozvinul sám, bez našich pripomienok? Keby sme mali začínať odznova, čo by sme urobili?

Pokiaľ ide o sumy potrebné na akúkoľvek win-win investíciu, prečo sa nespýtate priamo Ortacu, ako to plánuje financovať? Len pre zaujímavosť, na základe vašich výpočtov je medzi cenou extrakcie zlata a cenou samotného zlata rozdiel: nie je práve to dobré, že sú tam zisky, ktoré by sa dali reinvestovať do Štureclandu alebo inej životaschopnej alternatívy? Prečo to kritizujeme?

A čo ak je to stratová investícia? Nuž, v tom prípade nepritiahne žiadnych investorov. Alebo si naozaj myslíme, že Ortac (alebo hocijaká iná firma) dokáže získať investorov pre stratový projekt?

Návrh na ťažbu

Ortac už viackrát povedal, že nemá záujem vyvinúť projekt na ťažbu samu osebe. Vypracovanie zámeru stojí milióny EUR, prečo by sme ho teda mali žiadať, aby ho predložil, keď sme ani len neidentifikovali, aký projekt by sme my sami chceli rozvinúť zo zlata a striebra? Alebo chcete povedať, že by sme mali od Ortacu chcieť, aby najprv vyvinul ťažobnú zložku projektu, bez toho, aby sme mali vzájomnú dohodu o koncepte na väčší projekt (Šturecland alebo inú alternatívu)?

Turistika v jame

Celou myšlienkou Štureclandu je iniciovať debatu okolo otázky, aká krajinná forma by bola užitočná, keby bol proces ťažby zároveň stavbou takejto krajinnej formy. A preto lom (tak, ako sa rozumie v baníctve) už ani nie je súčasťou návrhu, pretože lyžiarske svahy by museli byť prispôsobené použitiu krajinnej formy po ťažbe. Aké nápady môžete v tomto smere položiť na stôl vy a vaši priatelia-architekti? A tiež iní?

Lyžovanie pri Kremnici

Nie je hlavnou motiváciou pre lyžovanie na Šturci práve to, že je blízko pri Kremnici a tak je k nemu ľahký prístup po celú zimu? Dokonca by sa tam dalo chodiť z centra mesta pešo. Lyžovanie, aké je teraz navrhnuté vnútri Štureclandu, je extrémne lyžovanie, na konci ktorého sú teplé kúpele. Ako by sa, vzhľadom na cestovný ruch, dal Šturec využiť lepšie? Ortac si dal veľkú námahu podčiarknuť, že návrh Štureclandu je ešte len v začiatkoch a vyžaduje si veľa dialógu predtým, než bude pripravený na seriózne uváženie.

 Informácie

Kritizujeme Ortac za to, že o potenciálnej investícii nedáva dosť informácií. Ale ako môžu občania Kremnice získať informácie o umiestnení, veľkosti, výstavbe a bezpečnosti rôznych aspektov akéhokoľvek potenciálneho projektu, ak sa dokonca ani ich primátorka nechce stretnúť s investormi, aby zistila, čo by sa dalo urobiť na úžitok Kremnice? Naozaj chceme, aby nám Ortac svoje ďalšie informácie vnucoval? Ak chceme informácie, nie je našou povinnosťou aspoň povedať Ortacu a primátorke, že ich chceme dostávať? A ak viac informácií nechceme, prečo kritizovať Ortac za to, že ich nedáva?

Daňový raj

Hovoríte, že ak je firma registrovaná na Britských panenských ostrovoch (BVI), znamená to, že táto firma nemôže byť seriózna.
Sme si naozaj istí, že Ortac je jediná spoločnosť registrovaná na BVI? A čo veľa iných serióznych britských spoločností? Ich zoznam si nájdete tu: http://www.theguardian.com/news/datablog/2013/may/12/ftse-100-use-tax-havens-full-list. Ako vidno aj z tohto článku, vo svete i v SR je veľa spoločností s obdobnými akciovými štruktúrami, ktoré si plnia svoje daňové záväzky. Neplatenie daní je trestné všade na svete a nemá nič spoločné s registráciou materskej firmy.
A prečo si myslíme, že ak má materská firma kanceláriu na BVI aby pritiahla investorov, tak slovenská firma Ortac i jeho britská firma si nemusia plniť svoje zodpovednosti podľa zákonov SR, EÚ a Veľkej Británie?

Sterilizácia zdrojov

Rozumieme tomu tak, že máte pravdu keď hovoríte, že štát nedovolí hocikomu stavať na zásobách rudy – takže Ortac bude môcť vybudovať Šturecland len ak ukáže, že blízko povrchu už nie je nijaká ruda. Je to dobra otázka, a Ortac a príslušné úrady treba žiadať, aby ju plne zodpovedali.

Mimochodom, tento argument, že zásoby rudy sú stále prítomné až do ich sterilizácie, je silný. Znamená, že vždy budú tlaky na to, aby sa vyťažili – či to urobí nejaká firma, alebo priamo štát. Všetci vieme, že úrady nevyžadujú od investora, aby vypracoval win-win projekt (výhodný pre všetky strany). A tak nejaká veľmi mocná firma alebo štát to nemusia urobiť. Ortac vďaka dobrej práci mnohých miestnych ľudí, ktorá sa začala dlho pred jeho príchodom, pochopil, že deštrukčná ťažba nie je možnosťou, a teraz je aktívne otvorený spolu-tvoreniu win-win návrhu. Nie je to príležitosť, na ktorej by sme mohli stavať všetci? Ak ešte nie sme si istí, nemali by sme urobiť všetko pre to, aby sme rozumeli všetkým pre a proti? Prečo radšej robíme vyhlásenia každý sám za seba, z nášho kútika pre naše vlastné obecenstvo?

Kto bude prevádzkovať cestovný ruch v Štureclande?

Ortac od minulého roka, keď začal komunikovať svoje aktivity, stále zdôrazňuje, že aj keď zamestnáva ľudí s dlhoročnými skúsenosťami, ako spoločnosť je nová, a že svoje aktivity v oblasti drahých kovov, cestovného ruchu a geotermálnej energie bude rozvíjať v partnerstve s lídrami v týchto oblastiach. Čo je na tom zlé? Ak Ortac môže pomôcť dizajnovať projekt, ktorý je skutočne dobrý pre nás všetkých, a zabezpečiť príchod potrebných investícií a partnerov, prečo by sme mali byť proti tomu? Súhlasíme ale, že Ortac by v tom nemal mať vedúcu pozíciu. A v konečnom investičnom partnerstve budú musieť byť tie správne referencie.

Vízia pre Kremnicu

Prečo, by sme – za akýchkoľvek okolností – mali odovzdať budúcnosť tohto mesta nejakej spoločnosti? Nie je zodpovednosťou pani primátorky, mestského zastupiteľstva a občanov svoju víziu rozvinúť? Na čo čakáme?

Tím Fóra Kremnicko

Príspevok zverejnený na webovej stránke sturecland.sk

http://www.sturecland.sk/forum/society/-/message_boards/message/127028